Srpen 2007

Stromy

31. srpna 2007 v 21:51 | katika111 |  Mix
Stromy dorastajú do výšky niekoľkých metrov ale existujú a takzvané zakrpatené stromy: bonsaje. Bonsaje sú fakt malé stromy. Obvod stromov môže byť malý, ale môže dosahovať aj niekoľko metrov. O korene platí to isté. Korene sú nízko pod zemou (napríklad smrek obyčajný) ale aj strašne hlboko (borovica lesná - sosna). Stromy rozdeľujeme na listnaté a ihličnaté (ale to už asi viete :)). Listnatým na jeseň opadajú listy ale ihličnatým zostávajú, až kým ich nespílime alebo neodumrie. Výminkou je jediný ihličnatý strom, ktorý opadáva - smrekovec opadavý alebo smrek červený.

Kvety

31. srpna 2007 v 21:25 | katika111 |  Mix
Kvety robia niektorým ľuďom radosť zo života. Nakupujú ich vo veľkom a v ich záhrade alebo v dome (v byte) môžete vidieť tie najkrajšie druhy. Je aj niekoľko druhov práce. Teraz môžeme vidieť všelijaké druhy kvetov - domáce, zahraničné a exotické - v botanických záhradách. Je tam zvyčajne niekoľko stoviek druhov. Malé a veľké... Pekné ale aj tie, ktoré sa nám možno až tak nepáčia. Mne osobne sa niektoré kvety páčia, ale nepreháňam to s tou obľubou a ani sama nepestujem niekoľko desiatok či stoviek kvetov.

Kone

31. srpna 2007 v 21:17 | katika111 |  Mix
Dnešní kôn, Equus caballus, patrí do čelade Equidae spolu s oslami a zebrami. Eqiudae patri do radu Perissodactyla, kam patria aj tapíri a nosorožci, ktorý pochádzajú zo skupiny primitívnych, dávno vyhynutých predkov všetkých kopytnatých cicavcov, Condylarthra. Fosílne pozostatky umožňujú vystopovať aspoň niektoré stránky vývoja moderného kona až do doby pred nejakými šesdesiatimi miliónmi rokov a pochopit, aok se postupne prispôsoboval zmenám prostredia. Doložená história moderného kona začína u Eohippa, inak prezývaného ,,koňa úsvitu´´, teda úsvitu vekůu , o ňom vieme, že žil v Severnej Amerike v eoceáne (pred pädesiatimi piatimi až triciatimi ôsmimi miliónmi rokov ). Eohippus ,zviera nie väčšie ako pes , bol prispôsobený k životu v lese a pohybu po mäkkom priestranstve . Mal štyri prsty na predných nohách ,tri na zadných a vankúšiky ako pes. Jeho drobné zuby s nízkými korunkami sa dokonale hodily na jedenie listov a dalšie nízke mäkké rastlinstvo. Mal pravdepodobne ochranné sfarbenie ,ktoré mu pomáhalo unikat dravcom. Behom oligocénu (pred tridsiatimi siedmimi až dvadsiatimi šiestimi milioónmy rokov) najprv Mesohippus a neskôr Merychippus sa začínajú od svojeho predka odlišovať: nohy se predlužujú, zadok sa narovnáva (Eohippus mal zadok vyklenutý ) a celková veľkosť zvierat narastá. Jeden prst na predných nohách mizne, takže na predných i na zadných zostávajú prsty po troch. Aj zuby se menia, premoláry (zuby trenové) se stále viacej podobajú molárom (stoličkám). V tomto pomalóm evolučnom procese k nejvýznamnejším zmenách došlo v miocénu (pred dvadsiatimi piatimi a siedmimy miliónmi rokov), keď pralesy ustúpili bezlesným planinám a stepom, na ktorých sa predkovia koní usadili. Táto výrazná zmena prostredia si vyžiadala aj zmenu chrupu, určeného dnes na pasenie namiesto skoršieho spásani, predĺouženého krku, zjednodušujíceho pasenie, prodĺouženie nôh, ktoré umožňujú rychlejší únik pred dravcami, a prispôsobenie nôh na tvrdý terén.V tejto dobe sa taktiež vyvinul jediný prostredný prst chránený kopytom. Dnešné prsty sa už nedotýkali zeme a prostredný prst sa zväčšil a zosílil. Potom sa vývoj čelade koní vydal rôznymi smermi a vzniklo niekoľko podčeladí. Nakoniec však všetky ostatné vyhynuli ,a tak jedinou spojnicou medzi Eohippem a moderným Equem zostal Pliohippus. Pliohippus sa vyvinul pred piatimi až desiatimi miliónmi rokmi a mal dlhé nohy s jedným kopytom na každej nohe. Jeho priamy potomok Equus, druh moderného koňa, sa konečne objavil pred jedným miliónom rokov. Behom doby ľadovej, pleistocenské epochy, sa Equus rozšíril cez zemské mosty, ktoré v tejto dobe v Európe, Ázii a Afrike spojovali rozptýlené oblasti pevnej pôdy. Viac-menej zánik týchto mostov (napr. v miestach dnešného Gibraltarského preplavu alebo Beringovej úžľabiny), keď asi o 10000 rokov ľad ustúpil, čo znamenalo, že keď zviere na jednom kontinente vyhynulo, nemohlo sa tu znovu rozmnožit - aspoň nie bez pomoci človeka. Presne to se stalo v Amerike: z nejakého nevysvetlitelného dôvodu kôň zmizol .Objavil se tu iba o tisíc rokov neskôr, keď ho sem priviezli európsky kolonisti. Všetci členovia modernej čelede Equidae sú rýchlymi bažcami iba s jedným prstom na každej nohe (mäkká rohovina nad kopytom koňa - ostruha - je patrným pozostatkom vankúšikov jeho predka Eohippa). Žijú v stádach a ich zuby sú prispôsobené žuvaniu rstlinnej potravy. Dnešné kone a poníci se zrejme vyvinuli z toch tipov, ich rozdiely boly spôsobené odlišnými životnými podmienkami. V severnej Európe to bol pomalý tažký kôn (Equus silvaticus), od jeho se odvodzujú svetové plemená tažkých konov. Potom tu bol primitívny asijký divoký kôň kertak, ktorého potomkovia boli zistený ešte v roku 1881 (a nazýváný kone Prevalského), a nakoniec ušľachtilejší tarpan z východnej Európy.

Medveďkovia

31. srpna 2007 v 21:09 | katika111 |  Mix
Medvede sú najväčšie šelmy dnes žijúce na Zemi. Hoci medvede vyzerajú dobrosrdečne, neradím Vám stretnúť sa s ním. Mohlo, ale nemuselo by to mať zlé následky. Medvedia tvár nikdy neukáže, či medveď odíde alebo zaútočí. Preto je veľmi ťažké zaobchádzať so skrotenými medveďmi. Mláďatá sprevádzajú rodičov už ako polročné. Medveď hnedý je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov.Hoci sú medvede šelmy, sú to naozaj krásne a nesmierne zaujímavé tvory. Na Zemi dnes žije už iba sedem druhov medveďov: medveď hnedý, baribal, medveď biely, medveď okuliarnatý, medveď malajský, medveď pyskatý a medveď himalájsky. Medveď biely dostal svoje pomenovanie právom. Usídlil sa na Severnom ľadovom oceáne, ktorý je pokrytý ľadovými kryhami a zbrázdený puklinami. Takže tam má dobré podmienky na živobytie. V ľadovej vode loví ryby a číha na tulene. Mláďatká medveďa bieleho sa ukrývajú v jaskyniach alebo v dierach vyrytých v snehových závejoch.

Pes

31. srpna 2007 v 21:07 | katika111 |  Mix
Niektoré psy, napríklad nemecký ovčiak sa asi najväčšmi ponáša na svojich divých predkov. Má stojace uši, úzku, ale pritom mohutnú hlavu, mocné dravé zuby najmä veľmi veľkú výdrž ako vlh. Pes rovnako ako vlk žije rád vo svorke (v spoločnosti ostatných). Je veľmi oddaný svojmu pánovi, ktorého považuje za vodcu svorky. A pritom nezáleži, či ho pozná zrakom. Pre psa má oveľa väčší význam čuch a sluch. Má veľmi citlivý nos. V našom svete pre neho existuje množstvo rôznych vôní, zápachov a jemných odtieňov, že nás dokáže vystopovať bez toho, aby pritom používal zrak. Naša nálada nás takisto prezradí. Pes vie vycítiť strach, dôveru a vycíti, keď sa jeho pán vracia z veľkej ďaľky. Zavetrí susedného psa, kotrý nabral odvahu a vkročil do "jeho revíru". Vtedy sa pes znepokojí a postará sa vlastnými pachovým značením na najbližšom rohu ulice, na najbližšom strome, aby sa susedov pes dozvedel, kde začína ríša nášho psa. Jemný čuch majú nielen psovité šelmy, ale aj zvieratá, ktoré sú prenasledované. V tejto oblasti my, ľudia, im nemôžeme konkurovať. Pes je ako spoločník pri love veľmi užitočný. Dokáže vystopovať aj tú najviac schovanú lovnú zver. Sprevádza ľudí už dvanásťtisíc až pätnásťtisíc rokov. Pes je najstarším zdomácneným zvieraťom. O tom svedčí mnoho vykopávok viac alebo menej zachovaných kostier psov z doby okolo 10 000 až 15 000 rokov pred naším letopočtom, teda z doby kamennej, keď človek žil v prvotno- pospolnej spoločnosti. Z toho usudzujeme, že prapredok dnešného psa sa pridal k vtedy žijúcemu prečloveku najmä preto, aby si ľahšie zaobstarával obživu zo zvyškov ulovenej zveri. Postupne sa s človekom zblížil a človek začal využívať jeho vlastnosti pre svoju potrebu, najmä na stráženie svojich sídlisk a na lov. Psy v dnešnej podobe sa prvý raz v Euroázií zjavili pred 12 000 až 14 000 rokov. Z ktorého rodu sa vyvinuli? Pôvodne sa predpokladalo, že ich predkom bol šakal, alebo kríženec šakala a vlka. Dnes sú vedci presvedčení o tom, že predkom psa bola neveľká južná variácia sivého vlka ( Canis lupus pallipes ), s ktorým sa stretávame v Indií. Inými možnými predkami psa sú vlnosrstý vlk zo severnej Indie a Tibetu a púštny vlk zo Stredného východu. V početných vykopávkach pravekých sídlisk nachádzame rozličné druhy psov, z ktorých potom odvodzujeme dnešné plemená a ich vzájomnú príbuznosť. Napríklad v kolových stavbách z doby asi 10 000 rokov pred naším letopočtom nachádzame zvyšky kostier psa nazývaného pes barinný alebo rašelinný (Canis familiaris palustris). O jeho pôvode však nevieme nič bližšie. Od tohto psa odvodzujeme vznik početných plemien dnešných špicov, pinčov a teriérov. Ich spoločným znakom je predovšetkým menšia, nanajvýš stredná postava, veľmi živý temperament, ostražitosť a ostrosť. Najväčšími z potomkov psa barinného sú dnešné najmladšie plemená - veľký bradáč, doberman, airedalský teriér, ktoré sa práve pre uvedené vlastnosti používajú ako služobné psy. Skupina dogovitých psov má samostatného predka nazývaného Canis familiaris decumanus. Krížením severských plemien s dogovitými plemenami pravdepodobne vznikli dnešné bernardíny i newfoundlandské psy, ktoré sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami, ako je pokojná povaha, prítulnosť k človeku, ostražitosť a nebojácnosť. Vývojovo najmladším predkom našich psov je pes bronzový ( Canis familiaris matris optimae ), ktorého zvyšky sa našli v mnohých sídliskách z bronzovej doby. Od neho odvodzujeme všetky plemená ovčiarskych psov, ktoré sa mu najviac podobajú veľkosťou, stavbou kostry a tvarom lebky. Plemená psov Na svete je približne 400 psích plemien, koré tu nebudem vypisovat. Asi zo stovkou z nich sa stretávame aj u nás. Tuto sú niektoré z najznámejších: špic, fúzač, doberman, teriér, nemecký ovčiak (vlčiak), doga, boxer, mopslík, bernardím, prepeličiar, pekinský psík, pudlík a chrt. Nemôžeme zabudnúť ani na milé jazvečíky, ktoré si urobili veľmi dobré meno ako svojrázne lovecké psy. Jezvečíky so svojimi nahomai sú priam stvorené na vniknutie do líčších a jazvečích nôr. No nie je to práve najposlušnejší psík, čo je u neho dokonca výhoda, pretože ak chcú skončiť ako víťaz pri podzemnom súboji je potrebné, aby sa riadil vlastným rozumom. Ak jazvečík nie je v nore, správa sa ako ostatné psy. Na korisť nečíha, no usiluje sa, aby ju uštval behom. No na to sú najlepšie prispôsobené psie plemená s dlhými nohami. Keď sa psy musia starať sami o seba, vracajú sa ako zdivené k loveckému štýlu svojich divých predkov. Vo svorke sa vydávajú na premyslené durenie. Iba líška - ryšavá sesternica - sa dokáže opatrne uakrádať za korisťou, ale ani zďaleka to neurobí dlho a trpezlivo ako napríklad mačka. Zo psa omáceho sa môže stať za istý čas zasa stať naozajstné divé zviera. Svedčí o tom austrálsky dingo, ktorý svojim správaním pri love pripomína vlka. pri niektorých psoch chovateľ stavil na ich hrozivý výraz, ktorým si držia nezvaných hostí ďaleko od seba. Boxera a doga však vôbec nie sú také nevľúdne ako vyzerajú. Sú to naopak veľmi pozorné psy, ktoré milijú deti, rady sa hrajú a vystrájajú.

Mačičky

31. srpna 2007 v 15:43 | katika111 |  Mix
Dnes si niektorý ľudia už nevedia predstaviť život bez svojich miláčikov - mačiek. Bez tých maličkých očičiek, ktoré zvedavo pozorujú malé chrobáky. Mačky ušami začujú aj ten najtichší zvuk, pretože majú veľmi dobre vyvinutý zrak aj sluch. No chrobáka zacítiť nemôžu, lebo nemajú ani zďaleka tak dobrý ňuch ako psy. Medzi najrozmanitejšie plemená mačiek domácich si v poslednom čase získali veľké množstvo malých a aj veľkých kamarátok mačky siamské. Je to tak preto, lebo sa dajú pomerne dobre chovať v uzavretom byte, lebo vlhký chlad našej klímy nemajú rady. Ešte menej ako ich európske družky. Obľuba siamských mačiek určite súvisí aj s ich nádhernými modrými očkami a zamatovo hebkým kožúškom. Tento druh do istej miery patrí k elite mačacej ríše. Celkom určite sú krajšie bez mašle na hlave a bez obojka na krku, ktoré napokon neznáša väčšina mačiek. Mláďatká mačky domácej sú veľmi milé a hravé. Rady sa hrajú s klbkom vlny. Divá mačka je veľmi rozšírená. Vyskytuje v Európe od Anglicka po Zakaukazsko a v Malej Ázii. Mačka divá sa veľmi podobá našej domácej mačke. Jediným nápomocným znakom pri rozlišovaní divej a zdivočenej mačky je škvrna na tlapkách. Divá mačka ju skoro vôbec nemá, zatiaľ čo pôvodne domáca mačka ju má na prvý pohľad výraznú. Mačka divá patrí medzi nočnú zver. Žije samotárskym životom. Jej lezecké vlastnosti jej dávajú predpoklady, aby mohla hradovať na stromoch a tiež aj loviť z výšok. Živi sa myšami, čím je prospešná, ale škodí na drobnej úžitkovej zveri, najviac však na mláďatách. Z výborných zmyslov vyniká zrak a čuch.

Úvod

31. srpna 2007 v 15:17 | katika111 |  Moje kecy
Dobrý deň! Srdečne Vás vítam na mojej stránke www.katika111.blog.cz. Je vo výstavbe, takže si nemyslite, že som sa na ňu vykašľala. Vlastne dens som si ju urobila. Články na tejto stránke tu budú postupne pribúdať (aspoň dúfam). Chcela by som, aby sa stránka ďalej rozvíjala. Ak sem budete chcieť niečo pridať, tak napíšte správu autorovi. Dúfam, že sa sem budete vracať a o mojej stránke poviete aj svojim známym.