Kone

31. srpna 2007 v 21:17 | katika111 |  Mix
Dnešní kôn, Equus caballus, patrí do čelade Equidae spolu s oslami a zebrami. Eqiudae patri do radu Perissodactyla, kam patria aj tapíri a nosorožci, ktorý pochádzajú zo skupiny primitívnych, dávno vyhynutých predkov všetkých kopytnatých cicavcov, Condylarthra. Fosílne pozostatky umožňujú vystopovať aspoň niektoré stránky vývoja moderného kona až do doby pred nejakými šesdesiatimi miliónmi rokov a pochopit, aok se postupne prispôsoboval zmenám prostredia. Doložená história moderného kona začína u Eohippa, inak prezývaného ,,koňa úsvitu´´, teda úsvitu vekůu , o ňom vieme, že žil v Severnej Amerike v eoceáne (pred pädesiatimi piatimi až triciatimi ôsmimi miliónmi rokov ). Eohippus ,zviera nie väčšie ako pes , bol prispôsobený k životu v lese a pohybu po mäkkom priestranstve . Mal štyri prsty na predných nohách ,tri na zadných a vankúšiky ako pes. Jeho drobné zuby s nízkými korunkami sa dokonale hodily na jedenie listov a dalšie nízke mäkké rastlinstvo. Mal pravdepodobne ochranné sfarbenie ,ktoré mu pomáhalo unikat dravcom. Behom oligocénu (pred tridsiatimi siedmimi až dvadsiatimi šiestimi milioónmy rokov) najprv Mesohippus a neskôr Merychippus sa začínajú od svojeho predka odlišovať: nohy se predlužujú, zadok sa narovnáva (Eohippus mal zadok vyklenutý ) a celková veľkosť zvierat narastá. Jeden prst na predných nohách mizne, takže na predných i na zadných zostávajú prsty po troch. Aj zuby se menia, premoláry (zuby trenové) se stále viacej podobajú molárom (stoličkám). V tomto pomalóm evolučnom procese k nejvýznamnejším zmenách došlo v miocénu (pred dvadsiatimi piatimi a siedmimy miliónmi rokov), keď pralesy ustúpili bezlesným planinám a stepom, na ktorých sa predkovia koní usadili. Táto výrazná zmena prostredia si vyžiadala aj zmenu chrupu, určeného dnes na pasenie namiesto skoršieho spásani, predĺouženého krku, zjednodušujíceho pasenie, prodĺouženie nôh, ktoré umožňujú rychlejší únik pred dravcami, a prispôsobenie nôh na tvrdý terén.V tejto dobe sa taktiež vyvinul jediný prostredný prst chránený kopytom. Dnešné prsty sa už nedotýkali zeme a prostredný prst sa zväčšil a zosílil. Potom sa vývoj čelade koní vydal rôznymi smermi a vzniklo niekoľko podčeladí. Nakoniec však všetky ostatné vyhynuli ,a tak jedinou spojnicou medzi Eohippem a moderným Equem zostal Pliohippus. Pliohippus sa vyvinul pred piatimi až desiatimi miliónmi rokmi a mal dlhé nohy s jedným kopytom na každej nohe. Jeho priamy potomok Equus, druh moderného koňa, sa konečne objavil pred jedným miliónom rokov. Behom doby ľadovej, pleistocenské epochy, sa Equus rozšíril cez zemské mosty, ktoré v tejto dobe v Európe, Ázii a Afrike spojovali rozptýlené oblasti pevnej pôdy. Viac-menej zánik týchto mostov (napr. v miestach dnešného Gibraltarského preplavu alebo Beringovej úžľabiny), keď asi o 10000 rokov ľad ustúpil, čo znamenalo, že keď zviere na jednom kontinente vyhynulo, nemohlo sa tu znovu rozmnožit - aspoň nie bez pomoci človeka. Presne to se stalo v Amerike: z nejakého nevysvetlitelného dôvodu kôň zmizol .Objavil se tu iba o tisíc rokov neskôr, keď ho sem priviezli európsky kolonisti. Všetci členovia modernej čelede Equidae sú rýchlymi bažcami iba s jedným prstom na každej nohe (mäkká rohovina nad kopytom koňa - ostruha - je patrným pozostatkom vankúšikov jeho predka Eohippa). Žijú v stádach a ich zuby sú prispôsobené žuvaniu rstlinnej potravy. Dnešné kone a poníci se zrejme vyvinuli z toch tipov, ich rozdiely boly spôsobené odlišnými životnými podmienkami. V severnej Európe to bol pomalý tažký kôn (Equus silvaticus), od jeho se odvodzujú svetové plemená tažkých konov. Potom tu bol primitívny asijký divoký kôň kertak, ktorého potomkovia boli zistený ešte v roku 1881 (a nazýváný kone Prevalského), a nakoniec ušľachtilejší tarpan z východnej Európy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa Ti Will?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.