Pes

31. srpna 2007 v 21:07 | katika111 |  Mix
Niektoré psy, napríklad nemecký ovčiak sa asi najväčšmi ponáša na svojich divých predkov. Má stojace uši, úzku, ale pritom mohutnú hlavu, mocné dravé zuby najmä veľmi veľkú výdrž ako vlh. Pes rovnako ako vlk žije rád vo svorke (v spoločnosti ostatných). Je veľmi oddaný svojmu pánovi, ktorého považuje za vodcu svorky. A pritom nezáleži, či ho pozná zrakom. Pre psa má oveľa väčší význam čuch a sluch. Má veľmi citlivý nos. V našom svete pre neho existuje množstvo rôznych vôní, zápachov a jemných odtieňov, že nás dokáže vystopovať bez toho, aby pritom používal zrak. Naša nálada nás takisto prezradí. Pes vie vycítiť strach, dôveru a vycíti, keď sa jeho pán vracia z veľkej ďaľky. Zavetrí susedného psa, kotrý nabral odvahu a vkročil do "jeho revíru". Vtedy sa pes znepokojí a postará sa vlastnými pachovým značením na najbližšom rohu ulice, na najbližšom strome, aby sa susedov pes dozvedel, kde začína ríša nášho psa. Jemný čuch majú nielen psovité šelmy, ale aj zvieratá, ktoré sú prenasledované. V tejto oblasti my, ľudia, im nemôžeme konkurovať. Pes je ako spoločník pri love veľmi užitočný. Dokáže vystopovať aj tú najviac schovanú lovnú zver. Sprevádza ľudí už dvanásťtisíc až pätnásťtisíc rokov. Pes je najstarším zdomácneným zvieraťom. O tom svedčí mnoho vykopávok viac alebo menej zachovaných kostier psov z doby okolo 10 000 až 15 000 rokov pred naším letopočtom, teda z doby kamennej, keď človek žil v prvotno- pospolnej spoločnosti. Z toho usudzujeme, že prapredok dnešného psa sa pridal k vtedy žijúcemu prečloveku najmä preto, aby si ľahšie zaobstarával obživu zo zvyškov ulovenej zveri. Postupne sa s človekom zblížil a človek začal využívať jeho vlastnosti pre svoju potrebu, najmä na stráženie svojich sídlisk a na lov. Psy v dnešnej podobe sa prvý raz v Euroázií zjavili pred 12 000 až 14 000 rokov. Z ktorého rodu sa vyvinuli? Pôvodne sa predpokladalo, že ich predkom bol šakal, alebo kríženec šakala a vlka. Dnes sú vedci presvedčení o tom, že predkom psa bola neveľká južná variácia sivého vlka ( Canis lupus pallipes ), s ktorým sa stretávame v Indií. Inými možnými predkami psa sú vlnosrstý vlk zo severnej Indie a Tibetu a púštny vlk zo Stredného východu. V početných vykopávkach pravekých sídlisk nachádzame rozličné druhy psov, z ktorých potom odvodzujeme dnešné plemená a ich vzájomnú príbuznosť. Napríklad v kolových stavbách z doby asi 10 000 rokov pred naším letopočtom nachádzame zvyšky kostier psa nazývaného pes barinný alebo rašelinný (Canis familiaris palustris). O jeho pôvode však nevieme nič bližšie. Od tohto psa odvodzujeme vznik početných plemien dnešných špicov, pinčov a teriérov. Ich spoločným znakom je predovšetkým menšia, nanajvýš stredná postava, veľmi živý temperament, ostražitosť a ostrosť. Najväčšími z potomkov psa barinného sú dnešné najmladšie plemená - veľký bradáč, doberman, airedalský teriér, ktoré sa práve pre uvedené vlastnosti používajú ako služobné psy. Skupina dogovitých psov má samostatného predka nazývaného Canis familiaris decumanus. Krížením severských plemien s dogovitými plemenami pravdepodobne vznikli dnešné bernardíny i newfoundlandské psy, ktoré sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami, ako je pokojná povaha, prítulnosť k človeku, ostražitosť a nebojácnosť. Vývojovo najmladším predkom našich psov je pes bronzový ( Canis familiaris matris optimae ), ktorého zvyšky sa našli v mnohých sídliskách z bronzovej doby. Od neho odvodzujeme všetky plemená ovčiarskych psov, ktoré sa mu najviac podobajú veľkosťou, stavbou kostry a tvarom lebky. Plemená psov Na svete je približne 400 psích plemien, koré tu nebudem vypisovat. Asi zo stovkou z nich sa stretávame aj u nás. Tuto sú niektoré z najznámejších: špic, fúzač, doberman, teriér, nemecký ovčiak (vlčiak), doga, boxer, mopslík, bernardím, prepeličiar, pekinský psík, pudlík a chrt. Nemôžeme zabudnúť ani na milé jazvečíky, ktoré si urobili veľmi dobré meno ako svojrázne lovecké psy. Jezvečíky so svojimi nahomai sú priam stvorené na vniknutie do líčších a jazvečích nôr. No nie je to práve najposlušnejší psík, čo je u neho dokonca výhoda, pretože ak chcú skončiť ako víťaz pri podzemnom súboji je potrebné, aby sa riadil vlastným rozumom. Ak jazvečík nie je v nore, správa sa ako ostatné psy. Na korisť nečíha, no usiluje sa, aby ju uštval behom. No na to sú najlepšie prispôsobené psie plemená s dlhými nohami. Keď sa psy musia starať sami o seba, vracajú sa ako zdivené k loveckému štýlu svojich divých predkov. Vo svorke sa vydávajú na premyslené durenie. Iba líška - ryšavá sesternica - sa dokáže opatrne uakrádať za korisťou, ale ani zďaleka to neurobí dlho a trpezlivo ako napríklad mačka. Zo psa omáceho sa môže stať za istý čas zasa stať naozajstné divé zviera. Svedčí o tom austrálsky dingo, ktorý svojim správaním pri love pripomína vlka. pri niektorých psoch chovateľ stavil na ich hrozivý výraz, ktorým si držia nezvaných hostí ďaleko od seba. Boxera a doga však vôbec nie sú také nevľúdne ako vyzerajú. Sú to naopak veľmi pozorné psy, ktoré milijú deti, rady sa hrajú a vystrájajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.